Reports on Slovakia

2007

Trafficking in Persons Report 2007 - Slovenská republika

Slovenská republika (Tier 2)

Slovenská republika je zdrojovou krajinou pre ženy a dievčatá predávané do Nemecka, Rakúska, Českej republiky a Slovinska na účely komerčného sexuálneho vykorisťovania. Okrem toho je tranzitnou krajinou pre ženy z Moldavska, Ukrajiny, Bulharska, balkánskych krajín, pobaltských krajín a Čínskej ľudovodemokratickej republiky, ktoré sú odvážané do Českej republiky, Nemecka, Švajčiarska, Francúzska, Talianska, Rakúska, Holandska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Chorvátska a Slovinska za účelom sexuálneho vykorisťovania. Rómske ženy a deti zo Slovenska sú aj naďalej vysoko rizikovou skupinou pre nezákonné obchodovanie.

Vláda Slovenskej republiky úplne neuplatňuje minimálne štandardy na potlačenie nezákonného obchodovania s ľuďmi, hoci v tomto smere vyvíja výrazné úsilie. Napriek tomu, že v roku 2006 došlo k pozastaveniu úsilia smerujúceho k implementácii Národného akčného plánu v dôsledku dočasnej nečinnosti a reorganizácie pozície Národného koordinátora pre boj s nezákonným obchodovaním s ľuďmi, Slovensko urobilo výrazný pokrok, V decembri 2006 slovenský parlament prijal zákon umožňujúci obnoviteľný 40-dňový pobyt pre zahraničné obete nezákonného obchodovania. Vláda takisto podpísala dohody o spolupráci s troma mimovládnymi organizáciami na ročný pilotný projekt zameraný na identifikovanie a poskytovanie ochrany obetiam nezákonného obchodovania. Vláda by mala zabezpečiť, aby polícia, hraničná polícia, prokurátori a sociálni pracovníci v utečeneckých táboroch a azylových centrách boli zaškolení špecificky v oblasti nezákonného obchodovania s ľuďmi. Vláda by mala tiež spolupracovať s mimovládnymi organizáciami pri identifikovaní obetí spomedzi osôb, ktoré sú v centrách policajného zadržania a v zariadeniach pre prisťahovalcov.

Trestné stíhanie

Počas obdobia, ktoré je predmetom správy vláda Slovenskej republiky dosiahla pokrok v oblasti vynucovania práva. V Slovenskej republike sú zakázané všetky formy nezákonného obchodovania s ľuďmi – v zmysle ustanovení 179-181 Trestného zákona, ktorý ukladá trestné sadzby od 4 do 25 rokov odňatia slobody. Tieto tresty sú dostatočne prísne, a sú porovnateľné s trestnými sadzbami stanovenými pre iné obzvlášť závažné trestné činy, ako napríklad znásilnenie. V roku 2006 viedla polícia 20 vyšetrovaní nezákonného obchodovania s ľuďmi. Trestné stíhanie prebiehalo v 32 prípadoch, v porovnaní s 30 prípadmi v roku 2005. V roku 2006 bolo odsúdených 18 páchateľov, čo je značný nárast v porovnaní so štyrmi odsúdenými páchateľmi v roku 2005. Väčšine odsúdených boli udelené tresty od troch do piatich rokov odňatia slobody. Dvom páchateľom však boli udelené podmienečné tresty a jeden bol odsúdený na 18 mesiacov odňatia slobody. Neboli zaznamenané žiadne prípady účasti vládnych činiteľov na nezákonnom obchodovaní s ľuďmi. Počas roka polícia spolupracovala s mimovládnymi organizáciami s cieľom poskytnúť školenia zamerané na identifikovanie a pomoc obetiam

Ochrana

V uvedenom období urobila vláda mierny pokrok v oblasti ochrany obetí. Na účely služieb obetiam poskytla vláda niekoľkým mimovládnym organizáciám finančné prostriedky, čo pomohlo mimovládnym organizáciám a Medzinárodnej organizácii pre migráciu otvoriť dočasný útulok a poskytovať zdravotné služby pre približne 10 identifikovaných obetí. Mimovládne organizácie a Medzinárodná organizácia pre migráciu poskytli pomoc približne ďalším 50 obetiam. Polícia informovala potenciálne obete o službách, ktoré poskytujú mimovládne organizácie a policajný útvar boja proti nezákonnému obchodovaniu začal uplatňovať postupy identifikácie obetí o ich odosielania do starostlivosti týchto organizácií.Pracovníkom niektorých orgánov však i naďalej chýba zaškolenie v oblasti identifikácie obete a očakávajú, že obete sa majú identifikovať samé. Obete sú podporované, aby sa zúčastnili na vyšetrovaní a trestnom stíhaní. Existujú správy o tom, že neidentifikované obete boli penalizované a deportované; mimovládnym organizáciám bolo len zriedka umožnené identifikovať potenciálne obete spomedzi žien zadržaných na policajných alebo v prisťahovaleckých záchytných centrách.

Prevencia

Slovenská republika pokračovala v úsilí zabrániť nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi. Otázky citlivého prístupu boli predmetom školení Medzinárodnej organizácie pre migráciu určených pre členov policajného zboru. Členovia hraničnej a cudzineckej polície monitorujú hranicu a zbierajú dôkazy o obchodovaní s ľuďmi. Vláda strojnásobila kapacitu útulku pre maloletých bez sprievodu, ktorí nezákonne vstúpia na územie Slovenska; takéto opatrenia by mohli pomôcť zamedziť tomu, aby sa táto zraniteľná skupina stávala cieľom priekupníkov. Vláda i naďalej prevádzkovala telefónnu linku a internetovú stránku, ktoré umožňujú overiť si legitímnosť slovenských náborových agentúr.