Reports on Slovakia

2008

International Religious Freedom Report 2008 - Slovenská republika

Ústava SR zaručuje slobodu vierovyznania a aj ďalšie právne predpisy a politika vo všeobecnosti podporujú slobodné vyznávanie náboženskej viery. Ústavný súd SR preskúmaval ústavnosť novely zákona o registrácii cirkví, ktorou sa s účinnosťou od mája 2007 sprísnili požiadavky na registráciu náboženskej skupiny.

Štát slobodu vierovyznania v praxi všeobecne rešpektoval. V období, na ktoré sa vzťahuje táto správa, sa nezaznamenala žiadna zmena v miere uznávania slobody vierovyznania zo strany štátu.

Vyskytlo sa niekoľko správ o spoločenskej diskriminácii z dôvodu náboženskej príslušnosti, vierovyznania alebo náboženských praktík. Určité časti populácie sa naďalej dopúšťali antisemitských činov.

Vláda USA vedie so slovenskou vládou diskusiu o slobode vierovyznania v rámci svojej všeobecnej politiky na podporu ľudských práv.

Časť I.    Náboženská demografia

Slovenská republika má rozlohu 18 900 štvorcových míľ (49 035 km2) a v štáte žije 5,4 milióna obyvateľov. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 tvoria príslušníci rímskokatolíckej cirkvi 68,9 percent a príslušníci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania 6,9 percenta obyvateľstva. K menším náboženským obciam patrí gréckokatolícka cirkev, reformovaná kresťanská cirkev, pravoslávna cirkev, Svedkovia Jehovovi, rôzne protestantské cirkvi, židia, príslušníci bahájskej viery a moslimovia.

Medzi náboženskými odlišnosťami a politickými či etnickými rozdielmi existuje istá korelácia. Kresťansko-demokratické hnutie, ktoré má väzby na katolícku vieru, je jedinou politickou stranou presadzujúcou explicitne náboženskú agendu. Aj zakladatelia Strany konzervatívnych demokratov, novej odnože Kresťansko-demokratického hnutia, sú úzko spätí s rímskokatolíckou cirkvou. Príslušníci gréckokatolíckej cirkvi sú slovenskej alebo rusínskej (ukrajinskej) národnosti, hoci niektorí Rusíni sa hlásia k pravoslávnej cirkvi. Príslušníci pravoslávnej cirkvi žijú prevažne vo východnej časti krajiny. Reformovaná kresťanská cirkev má stúpencov prevažne v južných častiach krajiny v blízkosti maďarských hraníc, kde žije veľa príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Ostatné náboženské skupiny sú viac-menej rovnomerne zastúpené na území celej krajiny.

Časť II.    Stav slobody vierovyznania

Právny a politický rámec

Ústava SR zaručuje slobodu vierovyznania a aj ďalšie právne predpisy a politika vo všeobecnosti podporujú slobodné vyznávanie náboženskej viery. Právny poriadok na všetkých úrovniach chráni toto právo pred porušovaním zo strany verejných činiteľov či súkromných subjektov. Novela zákona o registrácii cirkví však znevýhodňuje malé náboženské skupiny.

Uvedený zákon vymedzuje postavenie náboženských skupín vrátane tých, ktoré nie sú oficiálne zaregistrované. Zákon nezakazuje existenciu netradičných náboženských skupín. Štát môže na jeho základe uzatvárať dohody s náboženskými obcami.

Hoci na Slovensku neexistuje oficiálne štátne náboženstvo, za dominantnú vieru sa považuje rímskokatolícke vierovyznanie vzhľadom na vysoký počet osôb, ktoré sa k nemu hlásia. Medzinárodná zmluva s Vatikánom z roku 2001 tvorí právny rámec vzťahov medzi rímskokatolíckou cirkvou na Slovensku, štátom a Svätou stolicou. Dve následné dohody sa týkajú vojenskej služby duchovných a vyučovania náboženstva. Dohoda medzi vládou SR a 11 ďalšími registrovanými náboženskými skupinami z roku 2002 má byť protiváhou zmluvy s Vatikánom a zabezpečiť rovnoprávne postavenie ostatných registrovaných náboženských skupín. Podľa následnej dohody o vyučovaní náboženstva, ktorej identické verzie boli podpísané s 11 ďalšími registrovanými cirkvami, musia všetky štátne základné školy od detí vyžadovať, aby sa prihlásili buď na hodiny náboženskej výchovy alebo na hodiny etickej výchovy v závislosti od toho, čomu deti (alebo ich rodičia) dávajú prednosť. Napriek istým počiatočným pochybnostiam menšie náboženské skupiny potvrdili, že sú s týmto systémom vcelku spokojné.

Ako štátom uznané sviatky sa oslavuje Sviatok Troch kráľov, Veľká Noc, Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej, Sviatok všetkých svätých, Vianoce a Deň svätého Štefana. Zmluva s Vatikánom zakazuje zrušenie alebo zmenu existujúcich náboženských sviatkov, ktoré sú uznané ako štátny sviatok.

Hoci registrácia náboženských skupín nie je povinná, zákonné právo stavať miesta bohoslužieb, slúžiť verejné bohoslužby a vykonávať ďalšie aktivity majú len registrované náboženské skupiny. Registrované náboženské skupiny dostávajú štátne príspevky, ktorých súčasťou sú dotácie na platy duchovných a na administratívne náklady, majú tiež právo navštevovať väznice a nemocnice, získavať tam nových stúpencov pre svoju vieru a poskytovať duchovnú službu svojim členom, právo vykonávať právoplatný obrad uzavretia manželstva a majú prístup do verejnoprávnej televízie. Najvyšší podiel štátnych dotácií dostáva rímskokatolícka cirkev ako najpočetnejšia náboženská skupina. Štát finančne prispieva aj na cirkevné školy a na učiteľov vyučujúcich náboženstvo v štátnych školách. Štát príležitostne poskytuje aj dotácie na jednorazové projekty a na významné cirkevné aktivity, pričom registrované náboženské skupiny majú isté daňové úľavy a sú čiastočne oslobodené od dovozných ciel. Náboženská skupina sa môže rozhodnúť neprijať štátne dotácie.

Podľa novely registračného zákona z mája 2007 je podmienkou na registráciu skupiny ako náboženskej organizácie, aby najmenej 20 000 jej členov so slovenským občianstvom alebo trvalým pobytom na území SR predložilo „čestné vyhlásenie“, ktorým osvedčujú svoju príslušnosť ku skupine, znalosť základných článkov a zásad príslušnej viery, osobné identifikačné číslo, adresu trvalého bydliska a podporu pre registráciu skupiny. V dôvodovej správe k zákonu sa tvrdí, že náboženské menšiny, ktoré tieto podmienky nespĺňajú, sa môžu zaregistrovať podľa zákona o občianskych združeniach. Podľa mimovládnej organizácie Ľudské práva bez hraníc však zákon upravujúci registráciu občianskych združení výslovne vylučuje náboženské organizácie a cirkvi. Okrem toho aj v osobitných pokynoch Ministerstva vnútra SR vydaných pre potenciálnych uchádzačov o registráciu sa potvrdzuje, že žiadosť od náboženskej skupiny ministerstvo zamietne.

Cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR dohliada na vzťahy medzi náboženskými skupinami a štátom a riadi prideľovanie štátnych dotácií náboženským skupinám a združeniam. Ministerstvo však nemôže zasahovať do vnútorných záležitostí náboženských skupín a neriadi ich činnosť. Ministerstvo spravuje Štátny fond kultúry, z ktorého sa prideľujú finančné prostriedky na udržiavanie kultúrnych a náboženských pamiatok.

Obmedzenia slobody vierovyznania

Štát vo všeobecnosti slobodu vierovyznania v praxi rešpektoval. V období, na ktoré sa vzťahuje táto správa, nedošlo v oblasti rešpektovania slobody vierovyznania zo strany štátu k žiadnej zmene.

Počet 20 000 členov náboženskej skupiny ako predpoklad jej registrácie znevýhodňoval menšie náboženské skupiny, neregistrované náboženské skupiny však vo všeobecnosti mohli vyvíjať činnosť. Príslušníci neregistrovaných náboženských skupín mohli mať v určitých situáciách problém s prístupom k svojim duchovným alebo k iným zdrojom. Napr. duchovní neregistrovaných náboženských skupín nemohli oficiálne navštevovať svojich prívržencov vo väzniciach a štátnych nemocniciach s cieľom poskytnúť im duchovnú službu. Členom neregistrovaných náboženských skupín sa niekedy nepovolilo pochovať svojich príbuzných na mestskom cintoríne.

V apríli 2008 sa vedúci predstavitelia cirkvi Kresťanské spoločenstvá Slovenska odvolali na Najvyššom súde SR proti zamietnutiu ich žiadosti o registráciu ministrom kultúry v júni 2007 tvrdiac, že splnili všetky podmienky registrácie. Ministerstvo zdôvodňovalo svoje zamietavé stanovisko administratívnymi nedostatkami v názve organizácie a negatívnou spätnou väzbou od inštitúcií, ktoré ministerstvo požiadalo o preskúmanie žiadosti. Ku koncu relevantného obdobia konanie o odvolaní ešte nebolo ukončené.

Vo februári 2008 podal generálny prokurátor sťažnosť na Ústavný súd SR proti registračnému zákonu z mája 2007 tvrdiac, že je údajne diskriminačný a porušuje slobodu združovania. Ústava SR umožňuje obmedziť slobodu združovania len vo výnimočných prípadoch, napr. v prípade ohrozenia bezpečnosti štátu. Podľa generálneho prokurátora neexistuje žiadny vážny a presvedčivý dôvod na takýto zásah do slobody združovania, ani žiadny teoretický či reálny dôvod predpokladať, že by malé náboženské komunity mohli ohroziť základné demokratické slobody. Ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, konanie v tomto prípade ešte nebolo ukončené.

V auguste 2007 sa Ateistická cirkev neveriacich neúspešne odvolala na Najvyššom súde SR proti zamietnutiu jej žiadosti o registráciu Ministerstvom kultúry SR. Ministerstvo tvrdilo, že skupina sa pokúsila zneužiť novú právnu úpravu a dostatočne nezdôvodnila svoju existenciu ako nová cirkev. Nasledovalo podanie na Ústavný súd SR. Ku koncu relevantného obdobia sa vo veci ešte nerozhodlo.

Ústav pre vzťahy štátu a cirkví monitoroval a skúmal nové náboženské hnutia a vypracúval analýzy pre cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR, tieto skupiny sú však ťažko identifikovateľné, keďže vo väčšine prípadov sa dávajú zaregistrovať ako mimovládne organizácie a nie ako náboženské spoločnosti. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví skúmal aj nové náboženské skupiny podozrievané zo snahy preniknúť do škôl, ako je napríklad Scientologická cirkev alebo Cirkev zjednotenia. Ústav okrem toho organizoval semináre, vydával publikácie a o svojich zisteniach informoval médiá.

Niektoré prípady reštitúcie majetku zostali ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa, ešte nevyriešené. Cirkevné organizácie žiadali vrátenie svojho majetku, ktorý bol skonfiškovaný počas bývalého komunistického režimu. Robili tak na základe zákona o reštitúcii obecného majetku z roku 1993, podľa ktorého bolo možné uplatniť si tento nárok do 31. december 1994. Štát, obce, verejnoprávne subjekty a za určitých okolností aj súkromné osoby vracali tento majetok v stave, v akom sa práve nachádzal. Reštituované kostoly, synagógy a cintoríny boli väčšinou v zlom stave. Zákon neustanovil žiadne odškodné za škody spôsobené v období komunizmu, pričom náboženské skupiny často nemali prostriedky potrebné na obnovu tohto majetku a jeho uvedenie do používateľného stavu.

V niektorých prípadoch štát síce nehnuteľnosť vrátil, ale jej dovtedajší užívateľ – ktorým bola nezriedka škola alebo nemocnica – ju neuvoľnil, pretože sa nemal kam presťahovať. Vyskytli sa aj problémy s vrátením majetku, na ktorom v čase konfiškácie nebola žiadna zástavba, ale na ktorom sa medzičasom postavili objekty. Prekážkou pre urovnanie ešte nevybavených reštitučných nárokov bol predovšetkým nedostatok finančných zdrojov štátu a byrokratické prieťahy na strane užívateľov, ktorí mali uvoľniť majetok podliehajúci reštitúcii.

V roku 2005 bol prijatý reštitučný zákon, na základe ktorého si náboženské organizácie mohli do 30. apríla 2006 uplatniť nárok na vrátenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy ako aj ďalšieho majetku (ako sú obecné budovy, školy atď.) zabratého v čase od 8. mája 1945 (v prípade židovskej obce od 2. novembra 1938) do 1. januára 1990. S výnimkou Reformovanej kresťanskej cirkvi zostalo len málo nevybavených nárokov náboženských skupín na ešte nevrátený majetok. Viaceré cirkevné inštitúcie uvádzali, že nie sú vstave poskytnúť presné údaje o niekoľkých ešte nevybavených nárokoch, pretože mnohé z ich pobočiek sú do istej miery nezávislé. Predstavitelia Reformovanej kresťanskej cirkvi tvrdili, že hoci zákon z roku 2005 upravuje niektoré zložité majetkové nároky, nerieši prípady približne 70 cirkevných objektov (cirkevné školy, zariadenia pre učiteľov atď.), ktorých vlastníkmi boli jednotlivé farnosti a ktoré znárodnila komunistická vláda po roku 1948. Predstavitelia Reformovanej kresťanskej cirkvi sa tiež sťažovali, že vláda cirkevným organizáciám neumožňuje využívať štrukturálne fondy Európskej únie na sociálne účely.

Podľa rímskokatolíckej cirkvi zastúpenej Konferenciou biskupov Slovenska presné štatistiky o vrátenom majetku neexistujú. Podľa vyjadrenia biskupov štát vrátil rímskokatolíckej cirkvi približne 33 až 35 percent jej majetku . Cirkev nemá nárok na opätovné nadobudnutie pozemkov, ktoré boli pôvodne zaregistrované ako majetok už neexistujúcich cirkevných nadácií alebo nadácií, ktoré už na Slovensku nepôsobia, ako sú napr. benediktíni. Biskupi sa však prihovárali za širší pohľad na otázku reštitúcií a ich prepojenie s existujúcou podporou zo strany štátu. Existujúce dotácie poskytované na cirkvi a platy duchovných podľa nich zmierňujú skutočnosť, že reštitučný proces nebol úplný.

Pravoslávna cirkev uviedla, že všetky jej nároky na reštitúciu majetku boli uspokojené.

Nijaký pokrok sa nedosiahol v konaní o žalobe, ktorú v roku 2003 podal Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) proti Nemecku s cieľom získať odškodnenie za finančné prostriedky, ktoré vláda vojnového Slovenského štátu zaplatila Nemecku na pokrytie nákladov spojených s deportáciou 57 000 slovenských židov.

V súlade s jednou z následných dohôd k zmluve s Vatikánom zákon z roku 2004 predpisuje, aby si žiaci štátnych základných škôl vybrali medzi predmetmi náboženská výchova a etická výchova. Kritici tohto systému tvrdia, že žiaci niektorých škôl, najmä v chudobných vidieckych komunitách, nemusia mať k dispozícii túto možnosť alebo pociťujú tlak, aby si vybrali náboženskú výchovu.

Na Slovensku sa nezaznamenali nijaké prípady väznenia alebo zadržiavania ľudí z náboženských dôvodov.

Nútené prestúpenie na inú vieru

Neudávali sa nijaké prípady núteného prestúpenia na inú vieru, a to ani u maloletých občanov USA, ktorí boli unesení alebo ilegálne vyvezení zo Spojených štátov, ani prípady neumožnenia návratu týchto občanov do Spojených štátov.

Časť III.    Spoločenský útlak a diskriminácia

Udávali sa prípady spoločenskej diskriminácie z dôvodu náboženskej príslušnosti, vierovyznania alebo náboženských praktík.

Došlo k mnohým prejavom antisemitizmu. V apríli 2008 polícia zatkla tri osoby za poškodenie pamätníka židovského učenca na najstaršom židovskom cintoríne v Bratislave, pamätníka Chatama Sofera. Ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa, boli všetci traja páchatelia obvinení z tohto činu prepustení na kauciu v prípravnom konaní. Vo februári 2008 došlo k násilnému prepadnutiu riaditeľa Ústavu pre verejné otázky, údajne kvôli jeho židovskému pôvodu. Páchateľ tohto činu bol zatknutý a odsúdený na peňažnú pokutu a dvojročný podmienečný trest odňatia slobody. V januári 2008 neidentifikované osoby nasprejovali hákový kríž a neonacistický symbol na synagóge v Komárne. Ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa, sa prípad ešte stále vyšetroval. V decembri 2007 polícia zatkla osobu, ktorá sa dopustila slovných urážok proti rabínovi. Proti páchateľovi bolo vznesené trestné obvinenie. V tom istom mesiaci polícia zatkla dvoch žiakov za to, že na budove základnej školy v Semerovciach v okrese Nové Zámky nasprejovali pronacistické nápisy. Páchatelia boli obvinení z podpory a propagácie skupín potláčajúcich práva a slobody. Ako mladistvým im hrozí trest odňatia slobody v trvaní dvoch až štyroch rokov. Ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa, sa v prípade ešte nekonalo hlavné pojednávanie.

Krajne pravicové nacionalistické a neonacistické skupiny vrátane Slovenskej pospolitosti a Národného odporu organizovali verejné mítingy na podporu vojnového fašistického Slovenského štátu a jeho vodcu Jozefa Tisa, ktorý bol zodpovedný za poslanie tisícov slovenských židov na smrť do nacistických koncentračných táborov. Tieto neonacistické skupiny organizovali aj podujatia na podporu verejne činných osobností, ktoré nepokryte chválili Jozefa Tisa, a podujatia na protest proti osobám iného etnického pôvodu alebo s iným spôsobom života. Polícia údajne zasiahla na jednom z týchto podujatí v Nitre, kde došlo k násilným stretom.

V apríli 2008 ekumenická skupina, ku ktorej popri významných teológoch a historikoch patrila aj riaditeľka Dokumentačného strediska holokaustu, vyjadrila znepokojenie nad tým, že trnavský katolícky arcibiskup počas omše, ktorú slúžil na pamiatku 61. výročia popravy prezidenta a kňaza Jozefa Tisa, bagatelizoval povahu zločinov spáchaných proti židom a ďalším osobám za Tisovej vlády počas druhej svetovej vojny. Konferencia biskupov Slovenska na to zareagovala vyhlásením, že išlo o „súkromnú aktivitu“ arcibiskupa.

Hoci počet trestných stíhaní v prípade rasovo motivovaných trestných činoch bol stále nízky, v uplynulých dvoch rokov neprestajne rástol vďaka vytvoreniu špecializovanej policajnej jednotky a funkcie poradcu na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave a posilneniu vzdelávania. Vďaka tejto monitorovacej jednotke a jej poradnej rade pozostávajúcej z mimovládnych organizácií bola polícia lepšie pripravená odhaliť členov neonacistických skupín a bola lepšie informovaná o ich aktivitách. Ministerstvo vnútra SR vymenovalo vo všetkých ôsmich krajoch Slovenska odborníkov na trestné činy spojené s rasovou a menšinovou nenávisťou.

V období, na ktoré sa vzťahuje táto správa, Ústav pamäti národa spolupracoval na mnohých programoch s americkým múzeom Holocaust Memorial Museum, ktoré mu poskytovalo odborné technické poradenstvo, a vymieňal si s ním informácie.

Viaceré ekumenické organizácie podporovali užšie vzťahy medzi náboženskými skupinami. Činnosť vyvíjala aj Ekumenická rada cirkví v SR, ktorá zastupuje niekoľko týchto skupín.

Časť IV.    Politika vlády USA

Vláda USA vedie so slovenskou vládou diskusiu o slobode vierovyznania v rámci svojej všeobecnej politiky na podporu ľudských práv. Veľvyslanectvo naďalej sledovalo situáciu v súvislosti so zákonom o registrácii cirkví. Keďže tento zákon v súčasnosti preskúmava Ústavný súd SR, veľvyslanec túto otázku otvoril aj v rozhovore s predsedom súdu v máji 2008, počas ktorého zdôraznil obavy veľvyslanectva z akéhokoľvek obmedzenia slobody vierovyznania, ktoré by mohli vyplynúť z tohto zákona.

Veľvyslanectvo USA udržiavalo kontakty so širokým okruhom náboženských skupín a povzbudzovalo toleranciu voči menšinovým náboženským skupinám. Pracovníci veľvyslanectva a oficiálni hostia sa stretávali s predstaviteľmi väčších aj menších náboženských skupín, aby s nimi diskutovali o reštitučných otázkach ako aj o otázkach ľudských práv a slobody vierovyznania. V období, na ktoré sa vzťahuje táto správa, sa americký veľvyslanec stretol aj s predstaviteľmi Helsinskej komisie.

Veľvyslanectvo taktiež pokračovalo v dialógu s Konferenciou biskupov Slovenska, Ekumenickou radou cirkví v SR, Ústredným zväzom židovských náboženských obcí, Pravoslávnou cirkvou na Slovensku a s ďalšími náboženskými skupinami. Veľvyslanectvo podporovalo účinný dialóg medzi náboženskými skupinami, Ministerstvom kultúry SR a Komisiou na zachovanie dedičstva USA v zahraničí týkajúci sa záležitostí, ktoré komisia považuje za relevantné.