2010 Trafficking in Persons Report - Slovenská republika

Slovenská republika (alebo Slovensko) je krajinou pôvodu, tranzitnou krajinou a do istej miery aj cieľovou krajinou pre mužov, ženy a deti vystavené obchodovaniu s ľuďmi, najmä na účely nútenej prostitúcie a nútenej práce. Väčšina obetí pochádza zo Slovenska, Moldavska, Ukrajiny, Bulharska, pobaltských republík, z Balkánu alebo z Číny. Ženy a deti na Slovensku sú vystavené nútenej prostitúcii doma aj inde v Európe. Rómske deti sú nútené žobrať. Väčšinu obetí identifikovaných v roku 2009 tvorili rómske ženy a deti zo segregovaných rómskych osád nachádzajúcich sa vo vidieckych oblastiach Slovenska.

Vláda Slovenskej republiky neplní v plnom rozsahu minimálne normy na odstránenie obchodovania s ľuďmi. Vyvíja však v tomto smere značné úsilie. V sledovanom období vláda zintenzívnila snahy o identifikáciu obetí medzi cudzincami, poskytla pomoc väčšiemu počtu obetí a zriadila stredisko na konsolidáciu údajov o obchodovaní s ľuďmi. Slabou stránkou snáh vlády o potláčanie obchodovania s ľuďmi bolo aj naďalej trestanie odsúdených obchodníkov s ľuďmi, keďže v roku 2009 bol takmer všetkým páchateľom odsúdeným na základe právnych predpisov o boji proti obchodovaniu s ľuďmi uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Odporúčania pre Slovenskú republiku:

Posilniť vzdelávanie a budovanie kapacít pre vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov s cieľom zabezpečiť dôsledné vyšetrenie a trestné stíhanie trestných činov obchodovania s ľuďmi a odsúdenie a potrestanie páchateľov uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody; pokračovať v posilňovaní partnerstiev s mimovládnymi organizáciami s cieľom zlepšiť identifikáciu zahraničných aj domácich obetí obchodovania s ľuďmi medzi skupinami ohrozenými obchodovaním, vrátane žien pôsobiacich v sexuálnom priemysle na Slovensku, zadržaných nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl; zvážiť rozšírenie praktickej úlohy mimovládnych organizácií a odborníkov na traumu obetí a ich zapojenie do úsilia v prvej línii o identifikáciu možných zahraničných obetí obchodovania; uskutočniť kampaň na zvýšenie povedomia s cieľom znížiť dopyt prostredníctvom informovanosti Slovákov aj klientov navštevujúcich Slovensko o prepojenosti medzi prostitúciou, vykorisťovaním a obchodovaním s ľuďmi; zvážiť informačnú kampaň zameranú na jednotlivé cieľové skupiny s cieľom povzbudiť záujem obetí obchodovania s ľuďmi o zapojenie sa do národného programu; a ďalej inštitucionalizovať vzdelávanie zamerané na identifikáciu obetí a citlivé techniky vypočúvania pre orgány presadzovania práva, hraničnú políciu, sociálnych pracovníkov a ďalšie subjekty pôsobiace v prvej línii na celom území Slovenska.

Trestné stíhanie

Vláda Slovenskej republiky v sledovanom období naďalej vyvíjala úsilie v oblasti presadzovania práva, aj keď väčšine osôb odsúdených za trestný čin obchodovania s ľuďmi bol aj v roku 2009 uložený podmienečný trest odňatia slobody. V Slovenskej republike sú zakázané všetky formy obchodovania s ľuďmi na základe §§ 179 až 181 Trestného zákona, ktoré predpisujú trest odňatia slobody v trvaní od štyroch do 25 rokov. Tieto tresty sú dostatočne prísne a sú úmerné trestným sadzbám predpísaným za iné závažné trestné činy, ako je napr. znásilnenie. V roku 2009 polícia viedla vyšetrovanie v deviatich prípadoch obchodovania s ľuďmi v porovnaní s 18 prípadmi v roku 2008. Príslušné orgány nariadili v roku 2009 trestné stíhanie proti trom osobám podozrivým z obchodovania s ľuďmi, čo predstavovalo rovnaký počet ako v roku 2008. Podľa informácií vlády bolo v sledovanom období za trestný čin obchodovania s ľuďmi odsúdených 10 osôb, čo predstavovalo rovnaký počet ako v roku 2008. Slovenská vláda neuvádza, či niektoré z týchto osôb boli odsúdené za trestný čin obchodovania na účely nútenej práce. Ôsmim z 10 odsúdených obchodníkov s ľuďmi bol uložený trest odňatia slobody s odkladom výkonu trestu, čo znamená, že trest nevykonávali vo väzení. Vláda neposkytla informácie o trvaní dvoch uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody. V roku 2009 vláda vyčlenila sumu 75 400 USD na vytvorenie Medzinárodného informačného strediska o obchodovaní s ľuďmi s cieľom centralizovať komplexný zber údajov o obchodovaní s ľuďmi na Slovensku a uľahčiť dvojstrannú a regionálnu výmenu informácií o prípadoch. V roku 2009 vláda spolupracovala v 14 prípadoch dvojstranného vyšetrovania obchodovania s ľuďmi, do ktorého boli zapojené obete a podozrivé osoby zo Slovenska. Väčšina prípadov súvisela so Spojeným kráľovstvom, Írskom a Nemeckom. Príslušné orgány v sledovanom období vydali štyri osoby podozrivé z obchodovania s ľuďmi. V roku 2009 sa oficiálne neudávali žiadne prípady napomáhania obchodovaniu s ľuďmi.

Ochrana

V roku 2009 vláda Slovenskej republiky zintenzívnila úsilie o identifikácia a ochranu identifikovaných obetí obchodovania s ľuďmi. V roku 2009 urobila niekoľko dôležitých krokov na zvýšenie schopnosti identifikovať potenciálne obete obchodovania s ľuďmi, keď školenia zabezpečované mimovládnymi organizáciami rozšírila aj na hraničnú políciu, sociálnych pracovníkov a ďalšie subjekty pôsobiace v prvej línii a poskytla finančné prostriedky na školenia týkajúce sa príručky IOM (Medzinárodnej organizácie pre migráciu) s cieľom pomôcť subjektom pôsobiacim v prvej línii pri identifikácii potenciálnych obetí obchodovania s ľuďmi. Hoci vláda rozšírila svoje aktívne pôsobenie medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva ohrozenými obchodovaním a poskytla finančné prostriedky jednej mimovládnej organizácii, ktorá mala aktívne pôsobiť medzi ženami vykonávajúcimi prostitúciu, medzi cudzinkami na Slovensku neboli zistené žiadne obete nútenej prostitúcie alebo nútenej práce. Hoci vláda podporila príručku IOM, ktorú majú používať subjekty pôsobiace v prvej línii pri identifikácii obetí, nie je jasné, do akej miery sa orgány presadzovania práva systematicky snažili aktívne identifikovať potenciálne obete obchodovania s ľuďmi medzi ženami a dievčatami poskytujúcimi komerčné sexuálne služby, vrátane žien vykonávajúcich pouličnú prostitúciu, pracujúcich v erotických masážnych salónoch, eskortných službách alebo striptízových baroch, za ktorými sa v Bratislave skrývajú verejné domy. Slovenská vláda pokračovala vo financovaní mimovládnych organizácií poskytujúcich všestrannú pomoc obetiam, ktoré sa rozhodli zapojiť do národného programu. Týmto obetiam sa poskytuje finančná podpora po dobu najmenej 180 dní. Vláda poskytla sumu 275 000 USD šiestim mimovládnym organizáciám zabezpečujúcim vzdelávanie, prevenciu a pomoc v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, z čoho bolo na priamu pomoc obetiam vyčlenených 241 000 USD v porovnaní so sumou 220 000 USD v predchádzajúcom roku. Vláda poskytla pomoc 27 obetiam obchodovania s ľuďmi, čo predstavuje významný nárast oproti 17 prípadom v roku 2008. Mimovládne organizácie udávajú, že v roku 2009 poskytli pomoc ďalším 32 obetiam obchodovania s ľuďmi z neštátnych finančných zdrojov. Išlo o obete, ktoré sa odmietli zapojiť do národného programu. Medzi osobami zapojenými do národného programu v roku 2009 bolo osem osôb obeťou nútenej práce v sektore poľnohospodárstva. Následne po identifikácii cudzinca ako obete mu vláda ponúkne legálny pobyt na Slovensku v trvaní 40 dní s možnosťou predĺženia, počas ktorého sa mu poskytne pomoc a ubytovanie a môže si premyslieť, či bude spolupracovať s orgánmi presadzovania práva; v roku 2009 však neboli medzi potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi identifikovaní žiadni cudzinci. V roku 2009 ministerstvo zahraničných vecí financovalo repatriáciu šiestich slovenských občanov, ktorí boli obeťami obchodovania s ľuďmi. Príslušné orgány nabádali obete k súčinnosti pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní páchateľov trestného činu obchodovania s ľuďmi, pričom v sledovanom období poskytlo orgánom presadzovania práva súčinnosť v tejto oblasti 12 obetí. Hoci príslušné orgány nevyvodzovali proti obetiam trestnoprávnu zodpovednosť za skutky, ktorých sa dopustili v priamej súvislosti s tým, že boli obchodované, podľa miestnych pozorovateľov pokračovalo zadržiavanie a deportácie neidentifikovaných obetí, vrátane nelegálnych migrantov a žien vykonávajúcich prostitúciu.

Prevencia

Vláda v roku 2009 pokračovala v úsilí o predchádzanie obchodovania s ľuďmi prostredníctvom partnerstiev s mimovládnymi organizáciami pri uskutočňovaní viacerých kampaní na zvýšenie povedomia o obchodovaní s ľuďmi. Súčasťou týchto kampaní boli aj reklamné pútače a letáky v deviatich jazykoch pre potenciálne obete obchodovania s ľuďmi medzi cudzincami aj slovenskými občanmi, internetové spoty, televízne spoty propagujúce linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi, mobilné informačné centrum pre pôsobenie v cieľových skupinách (outreach) a vyše 5 000 plagátov vystavených na autobusových staniciach, policajných staniciach, v strediskách pre migrantov a žiadateľov o azyl, v táboroch a na slovenských zastupiteľských úradoch. V decembri 2009 sa zišla Skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom rozdeliť finančné prostriedky pre mimovládne organizácie, aktualizovať národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pripraviť projekty s mimovládnymi organizáciami. Slovensko pokračovalo v čiastočnom financovaní linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi prevádzkovanej IOM, prostredníctvom ktorej sa poskytujú informácie osobám ohrozeným obchodovaním. Od zriadenia linky v júni 2008 jej pracovníci identifikovali osem obetí obchodovania s ľuďmi. Vláda nevyvinula žiadne výraznejšie úsilie na zníženie dopytu po komerčných sexuálnych aktoch. V sledovanom období vláda zabezpečila vzdelávanie o obchodovaní s ľuďmi pre slovenských vojakov pred ich vyslaním do medzinárodných mierových misií.

Akčný plán

Od roku 2008 obsahuje naratívna časť každej správy o obchodovaní s ľuďmi (TIP Report) konkrétne odporúčania, ktoré by mala vláda zvážiť na realizáciu v ďalšom roku. V tomto roku ministerstvo zahraničných vecí USA predkladá vašej vláde popri odporúčaniach obsiahnutých v hodnotení vašej krajiny v správe TIP aj stručný akčný plán odvodený z uvedených odporúčaní. Ministerstvo zahraničných vecí USA zdôrazňuje význam tohto akčného plánu ako kľúčového ukazovateľa na určenie miery pokroku dosiahnutého v boji proti obchodovaniu s ľuďmi na účely ďalšej správy TIP za rok 2011. Cieľom akčného plánu aj súvisiacich odporúčaní je poskytnúť jednotlivým krajinám usmernenie na dodržanie minimálnych noriem uvedených v zákone na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi.

Akčný plán pre Slovenskú republiku na roky 2010-2011

Odporúčania na priaznivé umiestnenie v kategóriách správy TIP za rok 2011:

1. Posilniť vzdelávanie a budovanie kapacít pre vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov s cieľom zabezpečiť dôsledné vyšetrenie a trestné stíhanie trestných činov obchodovania s ľuďmi a potrestanie páchateľov uložením nepodmienečných trestov odňatia slobody. Dôkazy o potrestaní páchateľov trestných činov obchodovania s ľuďmi sú pre správu TIP dôležitým ukazovateľom pokroku.
2. Pokračovať v podpore partnerstiev s mimovládnymi organizáciami s cieľom zlepšiť identifikáciu zahraničných aj domácich obetí obchodovania s ľuďmi medzi ohrozenými skupinami obyvateľstva, vrátane žien pôsobiacich v sexuálnom priemysle na Slovensku, zadržiavaných nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl. Zvážiť rozšírenie praktickej úlohy mimovládnych organizácií alebo odborníkov na traumu obetí v prvej línii identifikácie potenciálnych obetí obchodovania s ľuďmi medzi cudzincami. Zabezpečiť, aby úradné osoby, ktoré prichádzajú do kontaktu so ženami vykonávajúcimi prostitúciu a s migrujúcimi pracovníkmi, žiadali mimovládne organizácie o súčinnosť a pomoc pri zisťovaní znakov poukazujúcich na obchodovanie s ľuďmi. Zvážiť možnosť zapojiť mimovládne organizácie do aktivít nadväzujúcich na vykonanie policajného záťahu, aby pomohli stabilizovať obete, a rozšíriť prístup mimovládnych organizácií do záchytných táborov pre imigrantov s cieľom vyhľadávať potenciálne obete, ktoré prípadne unikli pozornosti orgánov presadzovania práva.
3. Uskutočniť kampaň na zvýšenie povedomia s cieľom znížiť dopyt prostredníctvom informovanosti Slovákov aj klientov navštevujúcich Slovensko o prepojenosti medzi prostitúciou, vykorisťovaním a obchodovaním s ľuďmi. Patrí sem napr. výroba a distribúcia informačných materiálov v baroch/kluboch v Bratislave s cieľom upozorniť klientov prostitútok na možnosť, že niektoré ženy v sexuálnom biznise sú nedobrovoľným obeťami.
4. Rozšíriť informačnú kampaň zameranú na jednotlivé cieľové skupiny aj o snahu povzbudiť obete obchodovania s ľuďmi k zapojeniu sa do národného programu. Zabezpečiť širšiu distribúciu informačných materiálov s cieľom poučiť obete o právach obetí obchodovania s ľuďmi a informovať ich o národnom programe ako o bezpečnom útočisku poskytujúcom obetiam pomoc a ochranu.
5. Ďalej inštitucionalizovať vzdelávanie zamerané na identifikáciu obetí a citlivé techniky vypočúvania pre orgány presadzovania práva, hraničnú políciu, sociálnych pracovníkov a ďalšie subjekty pôsobiace v prvej línii na celom území Slovenska. Zabezpečiť, aby sa štandardizované postupy proaktívnej identifikácie obetí systematicky uplatňovali na celom území Slovenska. Nárast počtu identifikovaných obetí, ktorým úradné osoby poskytli pomoc, sa v správe vníma ako ukazovateľ dosiahnutého pokroku.