Fighting Corruption Depends on Political Will, Institutions: From America.gov Website

Boj proti korupcii si žiada politickú vôľu a inštitúcie

Politická manipulácia a indiferentný postoj obyvateľstva môžu ohroziť takéto snaženie

Washington — Cesta do ekonomického pekla je vydláždená … neúspešnými programami boja proti korupcii.

Novozvolení lídri v štátoch, ktoré si nesú povesť skorumpovanosti, často hlasite vyhlasujú vojnu korupcii a zriaďujú komisie na zavedenie príslušných reforiem. A napriek tomu, mnohé takéto snahy zlyhajú, pretože im chýbajú tie podstatné politické a inštitucionálne prvky, a štátni úradníci sa potom čoskoro znovu vracajú k siedmim smrteľným hriechom – korupcii, vydieraniu, klientelizmu, nepotizmu, protežovaniu, úplatkárstvu a sprenevere.

Podľa odborníkov majú protikorupčné reformy naozaj šancu na úspech vtedy, keď ich razí vrcholový líder a sú dostatočne perzistentné na to, aby prekonali byrokratický odpor a nečinnosť. Do ich presadzovania sa musí zapojiť aj občianska spoločnosť a nesmú nimi manipulovať politické kruhy.

Ale aj dobre zamýšľané snahy zvyčajné minú svoj cieľ, keď chýbajú základné demokratické inštitúcie – od súdnictva až po občiansku spoločnosť, povedal Christiaan Poortman z Transparency International, organizácie zameranej na problémy transparentnosti a korupcie.

“Inštitúcie nesmú existovať len na papieri, musia mať tiež skutočnú právomoc kontrolovať vládu a požadovať, aby sa zodpovedala,” uvádza America.gov, webovská stránka Výboru pre medzinárodné informačné programy Ministerstva zahraničných vecí USA.

Reformy, ktoré boli založené na takýchto zásadách, uspeli v Singapúre, Hong Kongu, Botswane, Tanzánii, Slovinsku, Lotyšsku a v Peru. Všetkým týmto štátom sa podarilo dosiahnuť výsledky v boji proti korupcii.

Napríklad v Peru vytvorili osobitný systém boja proti korupcii na vyšetrovanie takýchto prípadov a ich stíhanie. V Singapúre vytvorením systému dobre platenej štátnej správy a lídri svojim osobným príkladom inšpirovali štátnych úradníkov k bezúhonnosti. A v Tanzánii sa program boja proti korupcii priamo previazal so zosúladenými opatreniami zameranými na zlepšenie hospodárstva krajiny, zvýšenie životnej úrovne a vytvorenie priaznivých podmienok pre podnikanie.

Ale úspechu sa nedožijú tie programy boja proti korupcii, ktoré nie sú ničím iným len prázdnymi slovami či heslami, alebo ak im chýbajú potrebné základné prvky. Guido Bertucci z Odboru hospodárskych a sociálnych vecí OSN uviedol, že program boja proti korupcii, ktorý vláda spustí len ako reakciu na škandál či vonkajší tlak zahraničných donorov, je odsúdený na neúspech. Povedal, že niektorí lídri používajú takýto protikorupčný program len ako zásterku na to, aby poškodili svojich politických protivníkov. Dokonca aj tie vlády, ktoré sú skutočne odhodlané presadzovať reformy, dosahujú menší úspech, ak do tohto snaženia nezapoja súkromný sektor a občiansku spoločnosť.

Štáty s najvyšším rizikom korupcie sú zvyčajne neskutočne chudobné a postihnuté občianskou vojnou alebo despotickými režimom, ako to potvrdzuje prípad Somálska, Barmy, Iraku, Haiti a Afganistanu, ktoré sa ocitajú na najnižších priečkach indexu vnímania korupcie (Corruption Perception Index), ktorý zverejňuje organizácia Transparency International. (I keď experti vystríhajú pred tým, aby sa tento index vnímal ako spoľahlivé meradlo korupcie. Podľa nich je index hrubým odhadom postavenia štátu voči ostatným štátom z hľadiska vnímanej korupcie.)

Navyše, je vyššia pravdepodobnosť, že zatvorené ekonomiky – ktoré sú od svetového trhu izolované obchodnými a inými bariérami – budú mať vyššiu mieru korupcie než otvorenejšie ekonomiky. V takýchto štátoch sa štátne príjmy ako aj zahraničná pomoc dajú ľahko zadnými vrátkami previesť na bankové účty v zahraničných daňových rajoch

Keď sa korupcia hlboko zakorení do kultúry alebo keď je vnímaná ako súčasť každodenného boja o prežitie, vtedy sa spôsob vládnutia reformuje neľahko. Ako povedal Richard Messick zo Svetovej banky, napríklad v niektorých afrických krajinách sú sudcovia na nižších úrovniach platení tak slabo, že sa uchyľujú k braniu úplatkov, aby finančne pomohli svojej rodine. “Keď si ľudia zvyknú na úplatky, keď majú z úplatkov finančné záväzky, vtedy je ťažko prestať,” uvádza America.gov.

V dôsledku globalizácie je pre mladé štáty ešte ťažšie vysporiadať sa s výzvami dobrej vlády a spravovania vecí verejných, pretože nadnárodné spoločnosti, ktoré majú záujem o ich zdroje nerastného bohatstva, často prichádzajú na ich trh so zámerom podplácať, ak to bude potrebné na to, aby získali zmluvy, ktoré im prinesú veľké zisky.

Ako povedal Christiaan Poortman z Transparency International, to je dôvod, prečo prelomiť kruh korupcie je len čiastočne v moci rozvojových štátov.

Pred 10 rokmi dosiahli členské štáty Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) míľnik, keď prijali dohovor v boji proti korupcii, ktorý zakazuje dávať úplatky zahraničným štátnym úradníkom. Avšak podľa správy Transparency International za rok 2008 len polovica členských štátov OECD, vrátane USA, presadzuje tento zákaz. Podľa indexu vnímania poskytovania úplatkov za rok 2008 (Bribe Payers Index) organizácie Transparency International podniky, ktoré majú sídlo v takých štátoch ako Čína, India a Rusko – teda v štátoch s mladou, rozvíjajúcou sa ekonomikou mimo OECD – sa údajne bežne zapájajú do úplatkárstva, keď podnikajú v zahraničí.

Messick povedal: “Je potrebné, aby vyspelé štáty a štáty s mladými, vznikajúcimi ekonomikami vynakladali oveľa viac úsilia v snahe pomôcť rozvojovým štátom prekonať prekážku korupcie.”

Viac informácii o problematike korupcie a dobrého spravovania vecí verejných nájdete na webovských stránkach Transparency International a World Bank.