Chargé Eddins Commemorates International Roma Day with Op-ed on Integration in SME

Môžu si byť oddelení niekedy rovní?

Tu na Slovensku, ale aj na celom svete, sa Medzinárodný deň Rómov vyznačuje oslavami rómskej kultúry a histórie, ako aj diskusiami Rómov i nerómov o tom, ako čo najlepšie čeliť výzvam, ktoré stoja pred rómskou komunitou.

Podľa toho, čo som mal možnosť vidieť od svojho príchodu na Slovensko v auguste minulého roka, vládny aj mimovládny sektor venujú zlepšovaniu bývania, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre slovenských Rómov značnú pozornosť a mnoho úsilia.

Kodifikáciu rómskeho jazyka slovenskou vládou sprevádzal dojemný proces, ktorý nám umožnil nahliadnuť do hrdosti i zápasov národa, ktorého bohatá kultúra sa nie vždy doceňuje a nie vždy sa považuje za hodnú rozvíjania a zachovávania.

Oceňujem to množstvo krokov, ktoré sa robia a vyzývam všetkých, ktorí sú oddaní myšlienke rozvíjania tolerancie a rovnosti príležitostí, aby vo svojej snahe pokračovali. Viem, že to nie je ľahké a viem, že neexistuje všeobecná zhoda o tom, ako čo najlepšie tieto ciele dosiahnuť.

Nedávno som v tlači narazil na príbeh, ktorý poukazuje na jeden dôležitý aspekt výziev stojacich pred Rómami. Titulok znel: „Európsky súd rieši prípad údajnej segregácie Rómov na chorvátskych školách.“

Nie je to prvý raz, čo sa Európsky súd pre ľudské práva zaoberá touto otázkou. V prípade z roku 2007, ktorý sa týkal Českej republiky, súd rozhodol, že zaraďovanie Rómov do tzv. špeciálnych škôl predstavuje zhubnú formu rasovej segregácie.

Keď som prvý raz čítal o tomto rozhodnutí Európskeho súdu, pripomenulo mi iný historický súdny proces týkajúci sa segregácie - prípad Brown verzus Školská rada. S tým rozdielom, že prípad Brown sa neodohral v Európe, ale v Spojených štátoch.

V päťdesiatych rokoch podal Oliver Brown na súd žalobu v mene svojej sedemročnej dcéry. Bola nútená navštevovať školu pre čiernych vzdialenú niekoľko míľ od jej domova, pričom škola iba pre bielych bola omnoho bližšie. Tento proces bol vyvrcholením niekoľkoročnej snahy Národnej asociácie pre pokrok ľudí farebnej pleti (NAACP) o zrušenie vtedy prevládajúceho princípu „oddelení, ale rovní“.

Koncept „oddelení, ale rovní“ vychádzal zo súdneho rozhodnutia z roku 1896 a bol zakotvený do množstva amerických zákonov. Jeho myšlienkou bolo, že pokiaľ majú čierni Američania „rovnaké“ podmienky, teda ak majú k dispozícii školy, či kultúrne, športové alebo rekreačné zariadenia a majú prístup k verejnej doprave – mohli byť oddelení od bielej spoločnosti. Ukázalo sa však, že podmienky v týchto segregovaných zariadeniach zďaleka neboli rovnocenné.

NAACP sa dlhé roky snažilo túto doktrínu zrušiť; vytvorila právne precedensy, citovala presvedčivé sociálno-vedecké závery o negatívnych dôsledkoch segregácie a prezentovala jasné dôkazy o značne nižšej úrovni segregovaných škôl, ktoré boli Afroameričania nútení navštevovať.

17. mája 1954 Najvyšší súd USA jednohlasne rozhodol v prospech O. Browna s odôvodnením, že segregácia v školách porušuje základné práva garantované americkou ústavou. Nasledujúci rok nariadil v celej krajine desegregáciu a v ďalších rokoch naše súdy a kongres zrušili ostatné predpisy založené na doktríne „oddelení, ale rovní“.

Keď sa moja základná škola v južanskom štáte Mississippi začala v šesťdesiatych rokoch integrovať, mnohí moji spolužiaci prešli do súkromných škôl iba pre bielych. Našťastie, vďaka rozhodnutiu mojich rodičov som zostal v novo integrovanej škole, kde som sa rýchlo naučil oceňovať a vážiť si rozmanitosť.

Otázka, či rozhodnutia Európskeho súdu budú mať nakoniec rovnaký dopad ako prípad Brown verzus Školská rada v Spojených štátoch, zostáva otvorená.

Dúfam však, že tí, čo sa venujú vytváraniu spravodlivejšej spoločnosti tu na Slovensku, dospejú k tomu, že predstava, že ľudia, ktorí sú oddelení si zároveň môžu byť rovní, je v konečnom dôsledku omyl. Separácia je už vo svojej podstate nerovná. Iba integrovaná spoločnosť môže zabezpečiť rovnosť príležitostí, o ktorú sa všetci snažíme.

Premena v Spojených štátoch pokračuje. Často bola napätá a bolestivá. Boli sme svedkami tragických osobných obetí ctihodných mužov, ako napr. Martina Luthera Kinga, Jr.

Dnes však máme afroamerického prezidenta. Veríte, že slovenský rómsky chlapec alebo dievča, ktoré sa dnes narodilo, by sa mohli stať prezidentom alebo prezidentkou Slovenska? Ako ukázalo zvolenie prezidenta Obamu, všetko je možné, keď deti dostanú rovnaké príležitosti a motiváciu snívať.