Historic U.S.-Slovak Photo Exhibit Opens in Bratislava after Country-Wide Tour

Slovensko, Slováci, súvislosti na historických fotografiách a pohľadniciach

Dvojjazyčná slovensko-anglická výstava Slovensko, Slováci, súvislosti na historických fotografiách a pohľadniciach vznikla ako sprievodné podujatie medzinárodného projektu vzájomnej spolupráce Gettyho konzervačného inštitútu v Los Angeles (Kalifornia, USA), Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Slovenskej národnej knižnice v Martine (SNK). Cieľom tohto projektu je položiť základ budúcej medzinárodnej spolupráce pri budovaní vzdelávacích programov a školení v oblasti identifikácie a konzervovania fotografie, ktoré môžu pomôcť pri ochrane bohatého fotografického dedičstva v krajinách strednej, južnej a východnej Európy.

Vystavené dagerotypy, fotografie a pohľadnice sú prevažne z fondov SNK. Osobitne treba v tejto súvislosti spomenúť dagerotypiu ako najstarší spôsob fotografického zachytenia pozitívneho obrazu na kovových doskách. Oficiálne sa využívala od 19. 8. 1839 a okamžite sa stretla s obrovským záujmom v odborných i umeleckých kruhoch. V USA pretrvala do 60. rokov 19. storočia. Svojou schopnosťou vytvárať obrazy v len jednom exemplári bola mimoriadne vzácna. V zbierkach SNK sa nachádza šesť dagerotypov z polovice 19. storočia; tri z nich boli reštaurované v roku 1967.

Na príprave a realizácii výstavy sa finančne významným spôsobom podieľalo Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických v Slovenskej republike. Po vzájomnej dohode sme sa preto rozhodli, že výstava bude z veľkej časti reflektovať slovenský život v USA.

Je všeobecne známym faktom, že USA zohrali v dejinách slovenského vysťahovalectva najvýznamnejšiu úlohu. Už od konca 19. storočia tam bol koncentrovaný mohutný krajanský pohyb, ktorý postupne začal nadobúdať vlastnú organizačnú podobu. Vznikali početné spolky a združenia (Slovenská liga v Amerike, Prvá slovenská katolícka jednota, Slovenský katolícky sokol, Združenie slovenských katolíkov a mnohé ďalšie), vydávalo sa úctyhodné množstvo periodickej tlače s niekoľkotisícovými nákladmi (Jednota, Ženská jednota, Katolícky sokol, Slovák v Amerike, Zornička, Bratstvo, Priateľ dietok a iné).

Údaje o procese prisťahovalectva z Uhorska i ČSR do USA, ako aj o počte Slovákov v USA nám poskytujú štyri druhy štatistík:

1. americké súpisy prisťahovalectva od roku 1861
2. uhorské súpisy vysťahovalcov do USA od roku 1899
3. záznamy európskych prístavov
4. pravidelné súpisy obyvateľov USA

Medzi údajmi sú však veľké disproporcie, pretože viaceré z nich registrujú štátnu príslušnosť a nie etnicitu prisťahovalcov.

Federálny súpis z roku 1920 uvádza, že v USA žilo 619 866 Slovákov, z toho 274 948 osôb narodených mimo USA a 344 918 narodených v USA.

Federálny súpis z roku 1990 registruje 1 882 915 osôb slovenského pôvodu. Prevažná väčšina osôb, ktoré v súčasnosti deklarujú svoj neamerický pôvod, sa k nemu hlási na základe pôvodnej etnickej príslušnosti predkov – slovenských prisťahovalcov z konca 19. a začiatku 20. storočia.

Na teritóriu USA sa nachádzalo už od prvých rokov 20. storočia viacero tlačiarní, ktoré patrili v celoamerickom meradle k najmodernejším a najvýkonnejším (tlačiareň Jednoty v Midletowne, Katolíckeho sokola, Slováka v Amerike, Národných novín, tlačiareň Johna Pankucha v Clevelande, vydavateľská spoločnosť Newyorského denníka, Luteránska vydavateľská spoločnosť v Akrone, Vydavateľská spoločnosť Michala Bosáka a tlačiareň Obrana Press v Scrantone, Ústredné kníhkupectvo – neskôr Kníhkupectvo Ľudového denníka v Chicagu a iné). Z tohto dôvodu je prirodzené, že v USA bola pred prvou svetovou vojnou neporovnateľne vyspelejšia časopisecká i knižná kultúra ako na území vtedajšieho Slovenska v rámci Uhorska.

Naznačenú skutočnosť najpresvedčivejšie potvrdzuje množstvo vydávanej produkcie.

„V Spojených štátoch počas niekoľkých desaťročí 19. a 20. storočia vychádzalo vyše 230 slovenských novín a časopisov. I keď niektoré vychádzali krátko, je to obdivuhodné množstvo.“ (J. Staško).

Uvedené súvislosti, ako i ďalšie tematické okruhy v skratke približuje naša výstava, ktorá by sa mala onedlho predstaviť aj v USA.

Keďže výstava vznikla na pôde Slovenskej národnej knižnice, nezaškodí pripomenúť niektoré turčiansko-americké, respektíve americko-turčianske kontexty a súvislosti.

V malej turčianskej dedinke Polerieka má svoje korene legendárny major Ján Ladislav Polerecký (1748 – 1830), ktorý ako dôstojník francúzskej expedičnej armády bojoval v Severnej Amerike po boku kolonistov za nezávislosť tohto územia. V roku 1781 ho hlavný veliteľ francúzskych vojsk v Severnej Amerike vymenoval za člena delegácie, ktorej úlohou bolo informovať kráľa Ľudovíta XVI. o rozhodujúcom víťazstve generála Washingtona nad britskými vojskami pri Yorktowne. O dva roky neskôr sa Polerecký vrátil do Ameriky a natrvalo sa tam usadil.

Zainteresovaní vedia, že americkí Slováci stáli aj pri zrode našej národnej kinematografie. Prvý slovenský celovečerný film Jánošík (1921) nakrútili bratia Siakeľovci a ich spoločnosť Tatra film Corporation z Chicaga; režisér Jaroslav (1896 – 1997) a kameraman Daniel Siakeľ (1886 – 1946) sa narodili v turčianskej obci Blatnica. Práve vďaka ich filmu Jánošík Slovensko patrí medzi prvých desať krajín sveta, kde sa v nemej ére kinematografie nakrútila dlhometrážna snímka. Film bratov Siakeľovcov zaradilo UNESCO do Svetového kultúrneho dedičstva.

V inej turčianskej obci Sučany sa zas narodil významný operný spevák Rudolf Petrák (1917 – 1972), ktorý žil od roku 1948 v USA. Bol členom Newyorskej opery a v roku 1954 mu americké štátne občianstvo odovzdal v Bielom dome osobne prezident D. Eisenhower.

Zo Sučian pochádza aj významný politik a štátnik, prvý Slovák vo funkcii predsedu vlády Československej republiky Milan Hodža (1878 – 1944). Ako je známe, tento priekopník európskej integrácie zomrel v USA, kde žil v exile.

Slovensko v prvých desaťročiach 20. storočia zobrazujú na výstave pôsobivé fotografie Pavla Socháňa (1862 – 1941), ktorý, mimochodom, taktiež istý čas pôsobil v USA. Tento významný fotograf, výtvarník, etnograf, spisovateľ a publicista prežil takmer 20 rokov svojho plodného života v Martine.

Relevantný priestor je v rámci výstavy vyčlenený súdobým pohľadniciam z rokov 1894 až 1910; všetky pochádzajú z fondov SNK. Na jednom samostatnom paneli sú predstavené v atraktívnej pohľadnicovej panoráme slovenské mestá, na druhom paneli osobitne Martin. Aj takouto formou chceli vzdať tvorcovia výstavy poctu mestu, v ktorom sídli SNK a ktoré sa v súčasnosti uchádza o prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry 2013.

Putovnú výstavu Slovensko, Slováci, súvislosti na historických fotografiách a pohľadniciach si mohli záujemcovia pozrieť vo viacerých slovenských knižniciach. Univerzitná knižnica v Bratislave je jej poslednou zastávkou pred presunom do USA.

Milan Rakús, Peter Cabadaj

Bratislava, 17. 6. 2008