International Conference Examines U.S. Mission of General Štefánik during World War I

Príhovor Eda Kempa

Stretli sme sa tu vďaka úsiliu Ministerstva zahraničných vecí, aby sme si pripomenuli pozoruhodné úspechy slovenského diplomata. Diplomata, ktorý sa nepodobal žiadnemu inému, ktorého poznám. Bol to vedec, letec, dobrodruh, štátnik a priateľ umelcov.

Štefánik mal tiež jedinečné prepojenie na Spojené štáty, tejto téme sa bude vo svojej prezentácii venovať spoluautor dr. Musil.

Minulý rok Veľvyslanectvo USA oslavovalo historické udalosti slovensko-amerických vzťahov. V máji za pomoci dr. Musila a iných historikov, sme predstavili verejnosti originál Pittsburskej dohody na výstavách v Národnej rade SR a v Slovenskom národnom múzeu. Potom sme túto výstavu, už bez originálneho dokumentu, predstavili v našich centrách InfoUSA v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

Pre Pittsburskú dohodu bola do veľkej miery inšpiráciou viera Američanov v princíp sebaurčenia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia emigrovalo do Spojených štátov približne pol milióna Slovákov. Emigranti zo slovenských území si vzali tento princíp za svoj a želali si, aby sa uplatnil aj v ich domovine spolu so slobodou, ktorú Amerika zastávala.

Tisícky slovenských vysťahovalcov vstúpilo do Americkej armády. Mnohí sa rozhodli vstúpiť do česko-slovenských légií po nábore Štefánika (vtedy majora), aby bojovali za oslobodenie Českých zemí a Slovenska po boku spojeneckých armád.

Prezident Woodrow Wilson presadil sebaurčenie Slovákov a Čechov do oficiálnej politiky, keď 8. januára 1918 predniesol Kongresu známych „Štrnásť bodov“. Už v septembri toho istého roku Spojené štáty uznali Československú národnú radu ako oficiálny vládnuci orgán Československa, čím otvorili cestu pre uznanie Československa spojencami v októbri.

V decembri minulého roku sme oslavovali “Wilsonovo mesto” , ako sa na počesť Woodrova Wilsona volalo toto hlavné mesto od novembra 1918 do marca 1919. Bývalý veľvyslanec Obsitnik venoval tejto udalosti pamätnú tabuľu, ktorá je umiestnená na Pálffyho palace na Zámockej ulici. Pripomenutím tejto udalosti bola opäť malá výstava o Wilsonovi v centre InfoUSA.

Ja osobne sa cítim inšpirovaný Štefánikovou víziou a víziou Slovákov, ktorí s ním pracovali v rokoch 1917-1918 na získaní medzinárodnej podpory pre vznik Československa. Štefánik bol diplomatom, ktorý moderným spôsobom pochopil silu toho, čo v súčasnosti nazývame verejná diplomacia, a tým vytvoril obraz československej štátnosti v očiach americkej verejnosti. A zároveň sa mu podarilo zmobilizovať ľudí a zdroje na uskutočnenie tejto vízie.

Teraz prenechám slovo dr. Musilovi, aby predstavil svoj nový výskum o Štefánikovi a Spojených štátoch.