International Conference Examines U.S. Mission of General Štefánik during World War I

Štefánik a USA

M.R.Štefánik pri vytváraní čs.légií musel majstrovsky diplomaticky prekonávať rad bariér, všeobecných aj špecifických pre danú krajinu. Situáciu v USA vystihovala tajná nóta francúzskeho veľvyslanectva vo Washingtone z 31.7.1917 :

1. USA vtedy už boli vo vojne s Nemeckom, no ešte neboli vo vojne s Rakúsko-Uhorskom (až od 7.12.1917), preto sa zdržiavali každého nepriateľského gesta
2. USA dodržiavali politiku jednoliateho národa, s neľúbosťou pozerali na vytváranie jednotiek zo špecifických národnostných skupín, predtým to odmietli Poliakom, Juhoslovanom a Rumunom
3. Prezident W.Wilson predtým v máji 1917 odmietol plk.T.Rooseveltovi nábor dobrovoľníkov pre francúzsky front
4. zákon nepovoľoval nábor pre inú armádu než armádu USA
5. občania čs. pôvodu v USA podliehali riadnej braneckej povinnosti v armáde USA
6. vedenie krajanských spolkov, ktoré zvyčajne aj poisťovali ich členov, poukazovali na hrozbu insolventnosti, ak na fronte padne priveľa ich členov (povinnosť odškodného pozostalým).
7. predáci českých a najmä slovenských spolkov neboli spočiatku naklonení vytvoreniu spoločných jednotiek. Štefánik tu dosiahol ďalší diplomatický úspech. Podarilo sa mu zosúladiť veľmi odlišné predstavy o odboji a o budúcom štáte Čechov a Slovákov. Keď neskôr Masaryk podpísal s krajanmi Pittsburgskú dohodu, zožal plody Štefánikovej kampane.

Štefánikovi sa podarilo vstúpiť do rokovania s poradcom a neskôr námestníkom ministra zahraničných vecí Frankom Polkom, na základe čoho vláda USA prisľúbila „prižmúriť oči“ nad diskrétnym náborom čs. dobrovoľníkov:

1. ktorí neboli občanmi USA;
2. boli občania USA nad 30, alebo pod 20 rokov (čiže mimo odvodového veku);
3. nakoniec sa povolenie USA rozšírilo na všetkých brancov čs. pôvodu, ktorých nepovolali do armády USA.

Štefánik sa musel zaručiť, že sa nevyskytne žiadna okolnosť, ktorá by vládu USA priviedla do kompromitujúcej situácie; ďalším dôkazom jeho diplomatického majstrovstva je to, že podobné náborové projekty iniciované následne Srbmi a Rumunmi boli nakoniec vládou USA zamietnuté, najmä ako nie dosť diskrétne. Diskrétnosť Štefánik zabezpečoval cestou krajanských spolkov, ich bežných podujatí.

Práve až ponuka čs. jednotiek navodila zlom v postoji Francúzov, neskôr Talianov a potom aj USA k idei ČSR. Dôkazom pre tento argument je aj rad oficiálnych dokumentov postupného uznávania česko-slovenského hnutia za nezávislosť a jeho strešného orgánu, Česko-Slovenskej národnej rady. V nótach z 2.9.1918 a z 18.10.1918, ktorými USA uznali právo Česko-Slovenska na samostatnosť ako hlavný argument uvádzajú, že Čecho-Slováci sú vo vojnovom stave s nemeckou a rakúsko-uhorskou ríšou a že ČSNR je de facto vojnu vedúcou vládou.

Kópiu uvedenej nóty štátneho sekretára Lansinga z 18.10.1918 sa Diplomatickému múzeu MZV SR podarilo získať vďaka láskavej spolupráci Veľvyslanectva USA v SR.

PhDr. Miroslav Musil, PhD
správca Diplomatického múzea MZV SR