Original "Pittsburgh Agreement" of 1918 Presented to Slovak Public in New Exhibit

Texty k výstave 

Panel 1

Počas prvej svetovej vojny predstavitelia krajanských spolkov v USA uvažovali aj o budúcom usporiadaní vzájomných vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi v novom spoločnom štáte. Aby sa vzájomná spolupráca v rámci zahraničného odboja upevnila, rozhodli sa potvrdiť svoje zámery do budúcnosti aj písomnou dohodou. Prvá taká dohoda bola uzavretá  v dňoch 22. a 23. októbra 1915 v Clevelande medzi zástupcami Slovenskej ligy a Českého národného združenia ako vrcholových organizácií Slovákov a Čechov v Spojených štátoch. Dohoda si kládla za cieľ  získanie samostatnosti českých krajín a Slovenska v spoločnom štáte, s federatívnym usporiadaním, s úplnou národnou autonómiou Slovenska, teda s vlastným snemom a vlastnou politickou, finančnou a kultúrnou administratívou a so  slovenčinou ako štátnym jazykom.

Panel 2

V posledných desaťročiach 19. a v prvých desaťročiach 20. storočia sa vysťahovalo do Spojených štátov za prácou státisíce ľudí, vrátane vyše pol milióna Slovákov. V Amerike si Slováci našli zamestnanie a finančne sa pozdvihli, pomáhali svojim príbuzným v starej vlasti. Slobodne sa organizovali do rôznych spolkov, vydávali časopisy v slovenčine a podporovali národné hnutie vo vlasti. Po vypuknutí prvej svetovej vojny si spolky Slovákov a Čechov v Amerike, ale aj v iných krajinách, napr. v Rusku, uvedomili, že celosvetová vojnová konflagrácia poskytuje v prípade porážky Nemeckej ríše a Rakúska-Uhorska príležitosť získať národnú nezávislosť. Súčasne si uvedomovali, že národnú nezávislosť si môžu najlepšie zabezpečiť v spoločnom česko-slovenskom štáte.
Podporovali získanie nezávislosti starej vlasti tým, že zbierali finančné prostriedky na podporu česko-slovenského zahraničného odboja. Po vstupe Spojených štátov do vojny sa tisíce krajanov prihlásili do americkej armády a ďalší vstúpili po náborovej kampani, v tom čase majora M. R. Štefánika, do československých légií, aby po boku armád Dohody bojovali za oslobodenie českých krajín a Slovenska.

Panel 3

Zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov podpísali s T. G. Masarykom, ako uznávaným vodcom zahraničného odboja, dohodu dňa 31. mája 1918 v Pittsburgu. V dohode sa potvrdzuje, že „Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy. Slovenčina bude úradným jazykom  v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec.“ V záverečnej vete sa hovorí, že podrobné ustanovenia o zriadení česko-slovenského štátu sa ponechávajú oslobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom. Z charakteru dokumentu je však zrejmé, že body zmluvy pred záverečnou vetou mali byť v novom štáte rešpektované. Politický vývoj však fakticky poprel základné články Pittsburskej (a pravdaže aj Clevelandskej) dohody. Československá republika vznikla ako demokratický, ale unitárny štát fiktívneho „československého národa“ s rovnako fiktívnym „československým jazykom“. Sám T. G. Masaryk, už ako prezident republiky, roku 1920, krátko pred prijatím ústavnej listiny štátu v dočasnom Národnom zhromaždení označil Pittsburskú zmluvu za dokument, ktorý má už len historickú hodnotu.

PhDr. Milan Zemko, CSc., Historický ústav SAV